Hladina olova v krvi Európanov klesla približne o 60 percent
Expozícia olovu však podľa Európskej environmentálnej agentúry naďalej súvisí s desiatkami až stovkami tisíc predčasných úmrtí ročne, pričom výsledok závisí od použitého spôsobu odhadu.
Odhadovaná priemerná hladina olova v krvi európskej populácie klesla medzi obdobiami 2000 až 2006 a 2012 až 2019 približne o 60 percent. Európska environmentálna agentúra tento vývoj spája s dlhodobými opatreniami vrátane vyradenia olovnatého benzínu a obmedzenia olova v spotrebnom tovare či hračkách.
Zdravotné riziko však pretrváva a podľa agentúry nebola určená bezpečná úroveň expozície olovu. Konzervatívny výpočet spája súčasnú expozíciu s viac ako 62-tisíc predčasnými úmrtiami a 710-tisíc stratenými rokmi života ročne v Európe. Širší odhad, ktorý zahŕňa možné škody aj pri nižšej expozícii, uvádza viac ako 310-tisíc úmrtí a 3,5 milióna stratených rokov života.
Vyššiu odhadovanú úmrtnosť spojenú s olovom zaznamenala analýza vo východnej a juhovýchodnej Európe, najmä v Bulharsku, Chorvátsku, Maďarsku a Rumunsku, ako aj v častiach Pobaltia. Pri odhadoch pre niektoré oblasti východnej a juhovýchodnej Európy je zároveň väčšia neistota.
Pozostatky niekdajšieho používania olova zostávajú v budovách, prachu, pôde, sedimentoch a vodárenskej infraštruktúre. Medzi dôležité cesty expozície obyvateľstva patria potraviny a pitná voda; staré potrubia s obsahom olova môžu kontaminovať vodu. Agentúra preto odporúča lepšie sledovať hladiny olova v krvi, najmä u detí a ďalších zraniteľných skupín.
Source: European Environment Agency (EEA), CC BY 4.0. Preserve the original meaning; adaptation/translation and AI assistance are editorial changes. Third-party materials, photographs and the EEA logo are excluded; no EEA endorsement is implied.
AI-assisted original local-language article; source claims require the original editorial verification.
Ilustrácia
Ilustrácia
Ilustrácia
Ilustrácia